História

Prvé zmienky o káve sa zachovali v rozmanitých bájach. O objaviteľoch zazračných bobúľ existuje rada mohamedánskych legiend, ktoré prežili storočia a tradujú sa do dnes. Zo 6. storočia pred naším letopočtom pochádza informácia o tom, že v Afrike boli použivané kávové zrná ako platidlo a konzumované ako jedlo. Neskôr sa zmiešavali so živočisným olejom a poskytovali pútnikom v púšti neodmysliteľný zdroj energie v nehostinných podmienkach. Všeobecne sa traduje legenda, že kávu objavil Etiópsky pastier Kaldi, ktorý si všimol, že jeho kozy sú po bobuliach viac živé. Skúsil ich zjesť sám a zistil, že mu bobule dodávajú energiu a chuť do života. Ľudia vraj začali dávať bobule k ohni potom, ako zistili, že kávovník pri požiaroch príjemne vonia. V 6. storočí nášho letopočtu sa kávovníky začali pestovať v Jemene. V 15. storočí ho začali ľudia kultivovaťa zušľachťovať. Kávu opisovali už starí filozofi a to napríklad “ Káva osviežuje pamäť a čistí pokožku”. V 13. storočí sa kávové zrná začali pražiť a pripravovali sa z nich aj nápoje. Najskôr v Arábii a potom aj v Turecku a Iráne. Iné krajiny, dokonca ani africké, o príprave tohto nápoja nevedeli ešte veľmi dlho. V roku 1517 sa káva už pije v Carihrade a píšu o nej rôzni cestovatelia. Do sveta sa káva i kávovník dostáva postupne. Až v 17. storočí ju holanďania doviezli do svojej kolónie na Jávu. Po nich následovali Angličania a Francúzi, ktorí zakladali plantáže v svojich karibských kolóniach. Do Brazílie káva prenikla až v roku 1727. Z Arábie kávu vyvážali aj na západ, ale každá bobuľa musela byť zničená vriacou vodou, aby neklíčila. Aj napriek tomu ju Turci prepašovali do Turecka a tam ju tajne konzumovali. Turci si kávu obľúbili a nosili ju so sebou aj na svoje výpravy. V 17. storočí boli Turci síce vyhnaný späť, ale zostala po nich káva, ktorá sa stala obľubeným nápojom aj na cisárskom dvore. Bežne bola predávaná len ako liek v lekárňach. Prvá kaviareň bola otvorená vo Viedni roku 1669. Kultúra pitia kávy sa vytvorila vo vtedajších centrách Europy, ako boli Viedeň a Paríž. Kaviarne patrili a patria už stovky rokov k neodmysliteľnej súčasti týchto miest, kde tvoria obľubené miesta stretnutí maliarov a spisovateľov. Dnešné kaviarne sú už väčšinou napojené na internet, ale stále ponúkajú príjemnú a uvoľnenú atmosféru ako niekedy.